Je tomu nejaký ten týždeň, čo som prvý krát uverejnila fotku Natálky kráčajúcej do jasličiek s popisom mojej hrdosti ako to super zvláda. Písali ste mi rôzne komentáre a správy s tým, že „vraj“ prvý týžeň je v pohode plač príde neskôr alebo, že bude ako vaše dieťa, ktoré nikdy neplakalo, pýtali ste sa ma ako to ja zvládam veď je ešte malá, potom ako dlho ju plánujem nechať v jasličkách … Bolo mi jasné, že budem písať tento článok 🙂 Že hodím do pár viet svoje pocity, fakty aká Natálka je a ako veci vníma aj prečo sme sa pre jasličky rozhodli.
Začnem tým, že Natálka má deti veľmi rada. Je spoločenská má rada ľudí, je hravá a v spoločnosti detí šťastná. Myslím, že to bol dôvod číslo jeden. Ďalší dôvod bol moja práca. Plánujem pracovať chcem to a potrebujem to. Materská dovolenka mi skončila, Natálka je každým dňom viac sebestačnejšia a tak sme sa rozhodli, že je správny čas, aby sa začala začleňovať do kolektívu a naučila sa základným návykom. Našli sme súkromné jasličky v príjemnom prostredí rodinného domu pár minúť od miesta, kde bývame a dohodli sa, že vyskúšame ako to Natálke pôjde.
Bolo mi povedané, že nástup do jasličiek robíme v najsprávnejšiom čase, že je ešte malá a veľa vecí si tak neuvedomuje ako napríklad o rok staršie dieťa, ktoré už intenzvíne premýšľa prečo ho rodič niekam berie a prečo odchádza preč a ono tam ostáva. Že si zvykne rýchlejšie a ak teda nie je ten typ dieťaťa emocionálne naviazaného len na maminku napríklad, tak že to môže prebehnúť aj veľmi rýchlo a Natálka bude v pohode. Ja som si ako vždy nič iné ani nepripúšťala. Poznám si ju. Viem aká je. Je malá, ale veľmi múdra. Už aj ona premýšľa prečo tam ideme a prečo idem preč a prečo tam bude, no na všetko ju pripravujem, rozprávam jej a vysvetľujem. Nie, nie je to zbytočné. Akokoľvek si budete myslieť, že vaše dieťa je ešte malé a veľa vecí nechápe tak ste na omyle. Chápe toho viac ako by ste si samy mysleli.
Nikdy svoje dieťa nepodceňujem, nikdy jej neklamem, vždy jej poviem ako sa veci majú, že musím ísť pracovať, ale že keď všetko vybavím prídem si pre ňu a že ide na miesto, kde sa bude mať dobre, bude sa hrať a budú pri nej milé pani učiteľky, že by som ju nikdy nedala niekam, kde by jej bolo zle. Počúva a chápe.
V prvý deň jej nástupu do jasličiek som sa cítila akoby som išla prvý krát do školy ja lebo veď aj pre mňa to bolo niečo nové. Ale tešila som sa, mohla som pre ňu kedykoľvek prísť a chcela som, aby vedela, že sa ide hrať s deťmi, že nemusí nič robiť nasilu, že navštívi miesto, kde jej samej musí byť dobre. Detičky ju čakali už pri šatni, mávali na ňu a volali ju hrať. Ona celá vyradostená netrpezlivo čakala kým ju prezujem a vyzlečiem. Postavila sa, deti ju vzali za ruky a šťastná odišla preč. Nepozrela sa na mňa ani nechcela pusinky a dlhé lúčenia… na čo aj proste vedela, že sa pohrá a prídem pre ňu lebo som jej o tom rozprávala. Dni sa takto opakovali až v piatok pri vstupe zamrknkala, lebo chcela nech sa idem hrať aj ja. Trvalo to asi dve minúty a prešlo ju to.
Ďalší týžden zažila na vlastnej koži aj negatíva jasličiek v podobe silnej nádchy a neskôr trochu kašla. Nič vážne a viem, že toto bude bývať zrejme často no musíme si na to zvyknúť aj my pretože Natálka chorá zatiaľ nikdy nebola. Po pár dňoch doma prišla na rad moja neistota … či bude znovu tak v pohode ako predtým a bude chcieť ísť medzi deti. Obavy neboli na mieste pretože za tých pár dní tam si dokázala obľúbiť pani učiteľku aj deti a s radosťou ju za nimi odprevádzam až do dnes.
Neverím, že by teraz začala plakávať, ak jej príde niekedy ľúto je to v poriadku veď mne sa niekedy nechce ísť tak veľmi ráno z postele, že aj ja by som najradšej plakala 😀 Je to dieťa emócie sú na mieste no ona je spokojná tam, kde je a my sme radi, že máme také statočné a chápavé dievčatko takže sa tiež môžeme naplno venovať svojej práci a povinnostiam.
Natálka má v jasličkách celodennú stratostlivosť. Bez problémov spinkáva tak ako doma a pokroky u nej vidíme každučký deň. Je skvelé pozorovať ako sa vaše dieťa naučí nové veci a je zo dňa na deň viac šikovnejšie. Venujú sa jej tam, má stále postarané o program a je v spoločnosti detí. Bude tomu tak už po celý život. Vždy bude niekam patriť… škôlka, škola, práca … a podľa mňa čím skor si na to zvykne a naučí sa tým lepšie pre ňu.
Každý sme iný, každé dieťa je iné, inak reaguje na podnety, inak je vychovávané. Preto je potrebné ku každému dieťaťu pristupovať individuálne a nečakať, že bude také ako susedkine dieťa alebo byť presvedčený o tom, že to čo robí vaše dieťa musia a budú robiť aj iné deti. Je to hlúposť. Tak ako ja vám tu píšem, že Natálka mala bezproblémový nástup, tak vaše dieťa môže mať dva týždne odplakané každé ráno a proste nebude chcieť ísť od vás preč. Jedno je ale isté, dokáže si zvyknúť a vás možno moje slová môžu nakopnúť to vyskúšať ak sa na to chystáte alebo zbierate odvahu či ste prinútené dať dieťa do jasličiek.
Silvia
Foto: Pavel Visnovsky , fotili sme v Buppi detský svet Pallce Shopping Zlaté Piesky,
krásne sukničky máme od JANKIV SIBLINGS a od nového roka budú dostupné na www.kociky.sk
