Bolo to presne 8.marca 2017, keď som si na Medzinárodný deň žien symbolicky spustila svoj vlastný blog. Toľko som sa mu vyhýbala a tak veľa zvažovala či to má zmysel a či na to mám ja sama …
Nestala som sa blogerkou od tohto dňa. Len som pokračovala v tom čo som dávno robila a všetko začala sústreďovať na jedno miesto.“Vy ste zo mňa urobili blogerku.“
Môj príbeh nezačal tak, že som sa jedného pekného dňa zobudila a povedala si, budem písať blog, dostávať veci „zadarmo“ a veriť, že časom sa o mne dozvie veľa ľudí. Začínala som tak, že veľa z vás o mne už dávno vedelo a to hlavne prostredníctvom portálu Modrý koník a môjho ambasádorovania pre značku dm drogerie markt na tejto stránke. Už tam som si akoby blogovala odkedy som otehotnela, len som si to akosi neuvedomovala.
Zbierala som si nápady a inšpirácie do albumov a odpovedala na všetky otázky, ktoré mi postupne chodili a ktoré sa množili. Otázky sa opakovali a ja som sa pristihla pri tom, že som si napísala vzory odpovedí a minirecenzie a kopírovala ich ďalej. Vtedy mi napadla myšlienka, či by nebolo hlavne pre mňa jednoduchšie mať to niekde pokope a vždy poslať len link … a tak vznikol BLOG. Je to už viac ako rok a bol to pre mňa jeden z najťažších a zároveň najkrajších rokov v živote. Dal mi strašne veľa. Naučil ma veľa vecí, spoznala som nových ľudí. Blogovanie mi dalo aj nové priateľstvá a mnohé veľmi pekné spolupráce. Nie tie jednorázové, ale také, kde sme si vybudovali kamarátske vzťahy. Celý rok som sa posúvala každým jedným článkom nech už mal akýkoľvek ohlas. Niečo mi ten rok na blogu aj vzal a to veľmi veľa času … naozaj veľa … Včera som zaspávala a premýšľala nad tým, ako to do pekla stíham a ako dokážem ísť až cez svoje sily kvôli niečomu čo ma tak veľmi baví. Nesťažujem sa … len konštatujem. Ten čas človek nevráti, ale každá odpoveď, ktorú som vám napísala, každá správa, na ktorú som reagovala a každý článok, ktorý som napísala sa mi v dobrom vrátil. Nikdy som nemala pocit, že to čo robím nemá zmysel práve naopak. Práve vďaka vám to zmysel má. Keď mi píšete ako vám pomohol článok, ako ste zmenili názor alebo máte na veci iný pohľad. Ako sme vás inšpirovali cestovať, viac sa venovať deťom, alebo že vám to doma všetko akosi podozrivo zružovelo 😀 robíte mi nesmiernu radosť a posúvate ma na míle dopredu. Natálka a vy ste môj hnací motor. Moje múzy na témy článkov, ktoré čítate a na veci, ktorými sa obklopujeme. Možno alebo určite to nevidíte, ale nie je to len o tom, že ja vám poradím a ukážem. Aj vy mne píšete a posielate inšpirácie. Dávate rôzne otázky, čím mi podkladáte témy článkov a podobne.
Je to o vás a ja si nič iné neželám, len aby to tak ostalo. Lebo tak má blog a blogovanie zmysel. Nebyť závislý od spoluprác na produkty, ktorých je v ponuke milión, ale vedieť si vybrať tak, aby sme boli spokojné my i vy 🙂 Aby to čo sa nám páči a dobre slúži malo rovnaký úspech aj u vás.
Úprimne sa najviac teším zo spoluprác s firmami, za ktorými stoja maminky na materskej dovolenke alebo po nej. Bolo ich najviac a pokiaľ bolo možné vždy som sa snažila a snažím čo i len máličko pomôcť ak to je v mojich silách. Nikdy by som nepovedala, že za takým množstvom produktov, e-shopov a predajní stoja ženy, ktoré sa začali kreatívne realizovať až na materskej dovolenke presne ako ja. Že podnikanie je splnený sen a túžba pracovať sama pre seba a môcť sa kreatívne aj pracovne rozvíjať. Vždy ma teší a inšpiruje každý jeden príbeh vzniku takéhoto podnikania.
Na čo som najviac pyšná je fotografovanie. Moje … aj keď nie na profesionálnej úrovni len doma, ale naučila som sa vedieť si veci pekne odfotiť. Myslím, že môžem byť fajn príkladom toho, že sa to dá len treba „CHCIEŤ“
Ešte tak dva a pól roka dozadu som len obdivovala, ako to niekto môže vedieť, naivne si myslela, že sú na to potrebné neviem aké kurzy a školenia, no omyl. Chce to len pevnú vôľu, dobré „oko“ a veľa fotiť. To oko sa tak trénuje a zlepšuje. Dnes už vidím toľko vecí a chýb, ktoré som nevedomky robila. Stále je čo zlepšovať , stále je na čom pracovať, ale nenavštevujem žiadne kurzy len fotím doma svoje dieťa a veci, ktoré nás obklopujú a učím sa na vlastných chybách, no zároveň sa radujem z každej jednej vydarenej fotky.
Možno niekomu príde blogovanie extrémne povrchné. V domienke, že si len píšeme a fotíme a máme za to veľa vecí nás akosi neprávom škatuľkujete. Je to náročné. Nie je to len o fotení, písaní a otváraní balíčkov. Sú to hodiny strávené komunikáciou s vami, komunikáciou s firmami a agentúrami, rôzne stretnutia, eventy a workshopy. Každý článok musí byť premyslený, potom napísaný, fotky k nemu tiež nepadnú z neba. Musíme všetko naplánovať, veľa krát fotiť za naozaj mizerných podmienok inokedy čeliť rôznym prekážkam /počasie, miesto, choroba/. Následne fotky hodiny upravovať. Čas zaberie aj samotné propagovanie článku, aby si ho mohlo prečítať a dostať sa k nemu čo najviac z vás. Je to práca ako každá iná len o niečo príjemnejšia, lebo ju človek robí srdcom teda aspoň ja a naivne dúfam, že nikto nebloguje nasilu nedajbože z vypočítavosti to potom naozaj nemá zmysel.
Vďaka aj všetkým neprajníčkam a hejterkám (muži to nie sú :D) tiež vás je niekoľko, ale ako hovorí môj manžel: „aj závisť si musí človek zaslúžiť“ 🙂 Nemusíme sa všetkým páčiť to je jasné aj keď viem, že o nás máte lepší prehľad, ako tí čo nás sledujú v dobrom. Možno zvláštne, ale aj „hejty“ ma posúvajú vpred. Sú pre mňa výstražným prstom pred tým aká nechcem nikdy byť a aké veci riešiť. Donútia ma zamyslieť sa nad skutočnými hodnotami života a mojimi prioritami.
Naučila a učím sa toho naozaj veľa a som vďačná za každú príležitosť posunúť sa ďalej.
Ďakujem za vašu priazeň a aj za to krásne instagramové číslo 10 000+
Na záver patrí najväčšia vďaka môjmu manželovi. Za jeho trpezlivosť, podporu pri tom čo robím, pochopenie a pomoc. Že ma nikdy nepošle do kelu, keď potrebujem niečo odfotiť. Že počúva, keď mu čítam rôzne články, rozprávam o spoluprácach a že toleruje, že sa to u nás doma hromadí balíkmi a na poštu chodím občas častejšie ako do potravín 😀 Že sleduje naše Instastories aj príspevky na sociálnych sieťach a veľa krát objektívne poradí. Bez neho by som nebola tam, kde som a nerobila čo robím. Uvedomujem si, že najväčší dar je chápavý partner, ktorý vás dokáže podporiť v tom čo vás baví a čo máte radi.
Teším sa na všetko čo nám prinesú ďalšie roky s blogom. Ďakujem za vašu vernosť a priazeň. Za všetok čas, ktorý nám venujete čítaním článkov, sledovaním videí alebo komentovaním príspevkov. Vaša odozva je pre mňa veľmi vzácna a zároveň dôležitá, pretože vy ste dôvod pokračovať …
♥ Ďakujem ♥
